Dialógy s Petrom Cumilom 1. Povolanie učiteľa odsúdené k zániku?

Autor: Ján Pintér | 4.2.2016 o 9:05 | (upravené 19.2.2016 o 8:14) Karma článku: 2,05 | Prečítané:  370x

Budú naše deti učiť dôchodcovia s kurzom pedagogiky? Pri príležitosti štrajku pedagogického personálu zaznela neraz otázka "Kde sú a čo robia vysokoškolskí profesori?" Podarilo sa mi dostať k mikrofónu Petra Cumila.


Prezradil mi o sebe: "Pôsobím vyše 22 rokov ako vysokoškolský pedagóg, nerobím "lietajúceho" profesora, predtým som vyše 17 rokov vzdelával pracovníkov vo firmách. Nie som už v pracovnom pomere, ale otravovali ma, že nemajú na ten predmet človeka, takže mám diaľkárov, (teda toho času ešte stále vypomáham na Alma mater.)"

Položil som mu šesť otázok a pokúsil som sa vytiahnuť z neho niekoľko jeho osobných názorov.

JP:
Pán inžinier, aké stanovisko zastávate k otázke o prítomnosti vysokošlkých profesorov na súčasných protestných podujatiach pedagógov?

Peter Cumil :
Kedysi som čítal výrok istého "odborníka" že školstvo musí úplne zhorieť a potom ako vták Fénix vstane z popola. Tento názor spomínaný odborník nadobudol v diskusiách s vtedajšími politikmi vládnych, opozičných aj mimoparlamentných strán. Nuž, keď vidím tie tváre vodcov štrajku, tak si hovorím, že už to horí... Dnes už vôbec nejde iba o platy (aj keď aj tie sú dôležité). Chodím medzi učiteľov a poznám ich názory: vodcovia štrajku by si ich výroky nedali za klobúk. Nečudujte sa, že sa mnohí štrajkujúci odhlasujú... Nie je to iba zastrašovaním. Pamätám sa na všetky predchádzajúce protestné aktivity učiteľov a štrajky a pamätám sa na výroky vtedajších politikov a ministrov na adresu pedagógov alebo štrajkujúcich železničiarov.
Nedajú sa slušne komentovať. Viacerí učitelia získajú po čase pocit, že boli zneužití. Štrajk vyžaduje pri rozhodovaní chladnú hlavu a horúce srdce. Čakal som, že sa opozičné strany ozvú a dajú štrajkujúcim slovo, že v prípade účasti vo vláde splnia požiadavky Slovenskej komory učiteľov/ISU a zdravotných sestier. Samozrejme, čakal som márne. Jediné, čo sa objavilo ako pozitívum, je uznesenie z rokovania výboru pre školstvo o potrebe vypracovať koncepciu, ktorá by zaväzovala všetky nové vlády túto koncepciu napĺňať (kiež by táto iniciatíva priniesla v budúcnosti ovocie). Štrajkujúci chcú rozhodnutie od tejto vlády. Mohli by však byť prekvapení ako v r. 2002 keď parlament pred voľbami prijal 23 sociálnych zákonov (aj zákon o odmeňovaní pedagógov a 13. plate) a po voľbách nový parlament (a skoro tí istí poslanci) zákony zrušili ešte pred vstupom do platnosti. Jeden z politikov terajšej opozície bol poslancom aj v r. 2002 a tento týždeň v televíznej relácii vyhlásil, že ak by teraz vláda prijala zákon a vyhovela požiadavkám štrajkujúcich, žiadna nová vláda by si nemohla dovoliť neplniť záväzky. Akosi zabudol, že to tu bolo už v roku 2002.

Požiadavky štrajkujúcich učiteľov vo všeobecnosti podporujem, hoci nie tak ultimatívne ako kedysi. Poriadok sa dá nastoliť ani nie tak jednorázovými direktívami z radov vlády a politikov - ale jedným z riešení by bol zákon, aby voľby dekanov a rektorov prebiehali v rámci celej akademickej obce. Niečo podobného by bolo potrebné aj v regionálnom školstve: viac skutočnej autonómie. Inak nie je možné na VŠ nič zmeniť. Nestačí totiž prijať iba nejaký zákon o odmeňovaní, lebo peniaze sa zriedka dostanú k adresátom/pedagógom/ a stratia sa vo vykazovaných priemeroch alebo pri prerozdeľovaní. 

JP:
Škola bez politicky motivovaných rozhodnutí a učebných osnov neexistuje. Akú úlohu pripisujete v školstve politike?

Peter Cumil:
Na VŠ je stále dosť múdrych a otvorených hláv - nemôžu však preraziť cez administratívny systém riadenia a "recyklovanie" funkcionárov vraj v záujme zabezpečenia „kontinuity“. Recyklujú sa tak vedecké rady, senáty, vedenia fakúlt a univerzít. Moju kritiku som zverejnil vo viacerých rovinách:
- jedna rovina je politická:

Politici nechcú skutočne riešiť problémy školstva, sú schopní iba akýchsi alibistických opatrení na hasenie požiarov, alebo zmierňovaní akútnych symptómov, nie však solídnych trvalých riešení, ktoré by sa zaoberali príčinami.

- druhá rovina spočíva priamo v radách pedagógov:

V závere svojho pôsobenia som stále viac pociťoval, že zo škôl sa vytráca skutočná neformálna kolegialita (je toho ako šafránu). 
Čo sa týka podpory-nepodpory štrajku a učiteľov... zo strany  VŠ je to spôsobené tým, že organizátori sa rozbehli individuálne - ignorovali odbory a ignorovali aj VŠ. Asi čakali, že sa k nim automaticky pripoja a oni budú "vedúcou silou". Vôbec nehľadali spojencov. Je zaujímavé, že jednu iniciatívu rozbehol pán D. (zabudol, že dekan fakulty falšoval výsledky prijímacích skúšok v prospech jeho potomka). Teraz sedí pán D. v správnej rade tejto univerzity... ťažko takého človeka prijať v zmysle etalónu etiky a aktivistu za zlepšenie fungovania školstva.

JP:
A médiá? Čo očakávate od nezávislej publicistiky v súvislosti s problémami školstva?

Peter Cumil:
Na VŠ pracujú mysliaci ľudia a aktivitu učiteľov si niekedy vysvetľujú ako "event marketing" - najmä z pohľadu rôznych mediálne prezentovaných aktivít. Stačí sledovať iba nadpisy v médiách - raz sa tam objaví údaj "tisíce ľudí podporili reťaz" o páru hodín sa objaví "stovky ľudí podporili reťaz". Štrajk je pomerne vážna vec a tieto aktivity určite nie sú príťažlivé pre pedagógov VŠ. Dnes médiá športujú radšej v disciplíne pod názvom "kto dá skôr do obehu novšiu a príťažlivejšiu metaforu." Stačí si pozrieť názvy článkov a blogov. Treba si však dať pozor na to, ako funguje reklama, mnohí ľudia si nápaditú reklamu zapamätajú, zabudnú však na to, aký výrobok sa propagoval. 

JP:
Bez zodpovednej vedúcej elity je každá akcia tohto druhu odsúdená k neúspechu. Aký máte názor o organizovaní tejto akcie?

Peter Cumil:
Organizátori a iniciátori štrajku sa pokúšajú stále niekoho ďalšieho zvonku "aktivizovať". Možno by to nemuseli robiť, keby pred vyhlásením štrajku hľadali plnoprávnych spojencov a nie tých, čo sa budú iba "pripájať" ako vagóny vo vlaku. Podobne ako na bojisku pri príprave operácie: veliteľ nemôže zaveliť do útoku a priori pod heslom „však ostatní sa už raz pridajú“. Hovorí sa tomu tiež koordinácia. Ak sa pozrieme okolo seba na pracovisku, v politike... je to práve disciplína, ktorej sa málo venujeme. Márne budete tento pojem hľadať v mnohých publikáciách o manažmente.

JP:
Pri štrajkoch zohrávajú významnú úlohu odbory. Aké máte skúsenosti so školskými odborármi a Slovenskou komorou učiteľov?

Peter Cumil:
Verte tomu, keď pred rokmi školské odbory rokovali s vedením o kolektívnej zmluve, tak to nebolo nič ľahkého (a platí to tak na úrovni konkrétnej VŠ ako i smerom k ministerstvu). Bežní pedagógovia sa dnes neorganizujú v odboroch a iba automaticky očakávajú a konzumujú riešenia, čo im vybojujú odbory. Počet odborárov však neustále klesá, takže zakrátko pravdepodobne už nebude mať kto vyjednávať ani kolektívne zmluvy. Ostatní pedagógovia a zamestnanci sa potom divia, prečo im odbory vyrokovali tak málo. Minulý štrajk išiel do stratena práve z týchto dôvodov, až sa učitelia postupne odhlasovali. Cesta, ako presadzovať požiadavky je spolupráca odborov v školstve i novovytvorených iniciatív (Slovenská komora učiteľov, ISU) a nie pokusy označiť odbory za brzdu a seba za pokrokových.


JP:
Budúcnosť školstva na Slovensku nevidíte príliž optimisticky. V čom vidíte vlastne hlavný problém?

Peter Cumil:
Dlhšie obdobie sledujem príspevky pána Mirona Zelinu. To je jedna z mála otvorených hláv - a dodávam - skúsená. Čo však zmôže, ak si ho ani diskutéri nevšimnú, v najlepšom prípade sa zmôžu zareagovať na jeho príspevok (Prvoradý je nový školský zákon) formou „šteku“ ako v divadle: „prázdny šplech“... (autor Ignác Pentiak). V jednom rozhovore Miro Zelina hovorí:  „My stále tápeme a nevieme, aké školstvo vlastne chceme. Má byť centralizované alebo decentralizované? Má byť direktívne, prísne, alebo skôr povoľné, nedirektívne? Má byť orientované na žiaka alebo na učebnú látku? Má sa viac sústrediť na učenie pre prax, život, alebo sa má posilniť všeobecné vzdelanie či odborné? Má byť humanistické, pragmatické, všeobecné?“ Výsledok rokovania školského výboru parlamentu naznačuje, že myšlienka pána Zelinu je veľmi aktuálna. 


Odborníci i laici dlhé roky hovoria o tom, aké úlohy ma škola, učiteľ, ako by sa mali motivovať žiaci a študenti. Ja sa skúmaniu motivácie venujem vyše 40 rokov: Iná je motivácia manažérov vo firmách, ktorým prednášam a iná zasa motivácia poslucháčov VŠ alebo žiakov základných a stredných škôl. Jedno však majú spoločné. Na záver preto uvediem poučný príbeh z knihy....
Rabi Nilton Bonder (Jidiše Kop – Tvurčí řešení problému v židovské tradici, vzdělanosti a humoru). Euromedia – Knižní klub Praha 2008

Žiak sa vydal hľadať učiteľa, u ktorého by mohol študovať. Po niekoľkých dňoch sa stáva zrazu zo žiaka učiteľ. Ostatní žiaci pochybujú o tomto rabínovom rozhodnutí: „Ako sa mohol všetkému za tak krátku dobu naučiť?“. Rabín na to odpovedal: „Prišiel ku mne s mnohými sviečkami. Zapálil som len jednu z nich: všetky ostatné rozsvietil sám, rovnako ako sám osvetlil svoju cestu.“
Tieto sviečky sú vyrobené z vosku našich chýb a mylných úsudkov. Pokiaľ dochádza vosk, „chováme sa hlúpo“ (prestaneme si uvedomovať všetky sviečky, ktoré môžeme zapáliť). Pohľad na to, čo je možné v tejto skrytej oblasti zapáliť, podnecuje tvorivosť, ktorá je ukrytá hlbšie. Pokiaľ sa učiteľ delí so svojimi žiakmi o svoje vedomosti a pokiaľ žiaci vedia, ako si z ponúkaného celku vybrať časť, ktorú potrebujú – INFORMÁCIA SA STÁVA SKÚSENOSŤOU (žiaci venujú pozornosť sviečkam, ktoré majú k dispozícii). Učiteľov plameň nemusí zapáliť ani jednu zo sviečok, ale žiaci si vďaka učiteľovi môžu zapáliť tú sviečku, ktorú chcú zapáliť. Akonáhle sa sprievodca (učiteľ) vzdiali, temnota žiaka premôže. Ak si ale žiak nesie vlastné svetlo, nemusí sa temnoty báť. Učiteľ, ktorý toto chápe, umožní študentom, aby mohli zapaľovať vlastné sviečky. Zlý učiteľ žiakom hovorí to, čo vie. Dobrý učiteľ vie, čo hovorí. Tu by som pripomenul, čo znamená slovo študovať v latinčine: studere – usilovne pracovať - odporúčanie pre pedagógov i študentov zároveň.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Škandál Kolíková? Niekomu asi preskočilo

Čo hovorí o koalícii kauza ministerky spravodlivosti.


Už ste čítali?